„Štipendijný program mi dal niečo, čo sa za peniaze kúpiť nedá.“
Dosť veľa času som trávila v našom pastoračnom centre v Krížovej Vsi. Vtedy bol u nás kaplánom pán Martin, ktorý mi o programe povedal. Neváhala som, pretože v tom období mi veľmi ťažko ochorel otec a z finančných dôvodov som sa rozhodovala, či vôbec ísť na strednú školu. Bála som sa, ako to budeme zvládať.
Neviem, ako iní študenti, ktorí tam boli so mnou, ale ja som bola v kútiku duše vždy pyšná, že do niečoho takého patrím. Znamenalo to pre mňa strašne veľa, ani neviem povedať všetko – s tými darmi som si za štyri roky splnila to, čo som chcela. Robilo mi strašnú radosť, že tam som. Stretnutia, ktoré chystali priamo pre nás, boli krásne, vždy som sa na ne tešila, a keby sa dalo, chcela by som vrátiť ten čas.
Jednoznačne k splneniu môjho sna, ale pomohlo mi aj k môjmu dozretiu. Bola som samostatná – v podstate už od pätnástich som bola každý týždeň päť dní na cudzom mieste a domov som chodila len na víkendy. Bol to iný život: musela som si kupovať veci do školy, starať sa o seba, platiť si kurzy… Nikdy som nechcela, aby doma rodičom a sestre niečo chýbalo, preto som sa snažila „vygazdovať“ z toho, čo mám.
Áno, vďaka štipendiu som si mohla splniť svoj sen – stať sa učiteľkou. Vďaka darom som mohla absolvovať kurzy, na ktorých som sa veľa naučila a zažila veľa dobrodružstiev. Vôbec, chodiť do školy a mať dobrú dochádzku vďaka internátu, ktorý som si zo štipendia platila.
Večné priateľstvá, ľudí, ktorí majú u mňa špeciálne miesto, a krásne zážitky. Všetko to bolo pokryté Božím požehnaním, a preto mi program nedal len materiálne veci, ale naopak – dal mi to, čo sa za peniaze kúpiť nedá.
Momentálne som registrovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie preto, že by som sa nechcela zamestnať – takmer vždy mám nejaký pohovor, len sú určité školy, ktoré majú problém s Rómkou na svojej pracovnej pôde. Som však dobrovoľníčka v Materskom centre Hernička, kde sa venujeme rodinám z marginalizovaných komunít a spolupracujeme nielen s deťmi, ale aj s rodičmi. Toto dobrovoľníctvo ma napĺňa, pretože pomáham aj svojim, a teším sa na každé stretnutie s nimi. Popri tom si robím vodičák.
Určite ísť do toho, je to hodnotné. Som živý príklad toho, že to má hodnotu, ktorá je nevyčísliteľná. Môže sa tým zmeniť život mnohých mladých ľudí, ktorí strácajú alebo už nemajú žiadnu nádej, že si splnia svoje sny.
